Čína je jedným z najväčších producentov čipov na svete. Háčik je v tom, že sa vo veľkej miere opiera o importované komponenty. Tamojší výrobcovia však postupne hľadajú spôsoby, ako sa od cudzích technológií oslobodiť a konkurovať zahraničiu výhradne vlastnými riešeniami. A zdá sa, že pomaly sa k tomuto cieľu približujú. Dôkazom je čip Loongson 3A600, ktorý sa má po výkonnostnej stránke náramne približovať procesoru Corte i5-14600K od spoločnosti Intel, píše Wccftech.
Prejsť na:
Napäté vzťahy
Situáciu Číny nielen v oblasti čipov ovplyvňujú napäté vzťahy so Spojenými štátmi. Tie pretrvávajú už dlhšie a postupne sa stupňujú. Spojené štáty obecne nie sú žiadnymi veľkými fanúšikmi rastúceho čínskeho vplyvu v technologickom odvetví. Obavy má nielen z ekonomických následkov, ale aj z podozrenia, že mnohé čínske firmy pôsobiace na poli s modernými technológiami sú napojené na vládu a špehujú svojich používateľov, ako aj konkurenciu.
V minulosti si napätie odskákal čínsky výrobca smartfónov Huawei, ktorý prišiel o všetky dôležité kontrakty s americkými firmami. Zamedzený mu bol prístup ku komponentom pre čipy, ako aj k softvéru od Google.
V súčasnosti čínsko-americké napätie eskaluje aj kvôli Taiwanu. Čína si nárokuje Taiwan ako svoje vlastné územie čakajúce na „znovuzjednotenie“. Spojené štáty zase stoja za tým, aby ostrov aj naďalej figuroval ako samostatné územie.
Nie všetci Američania však zdieľa tento postoj. Napríklad Elon Musk, šéf Tesly, SpaceX, Neuralink a ďalších vplyvných firiem, ešte v septembri označil Taiwan za „neoddeliteľnú súčasť“ Číny. Povedal, že Taiwan patrí k Číne rovnako ako Havaj patrí k Spojeným štátom.
Jeho názor sa stretol s rozmanitou spätnou väzbou. Pochopiteľne, zo strany Taiwanu nebola dvakrát pozitívna. Miestny minister zahraničných vecí Wu Čao-sie prostredníctvom siete X vizionárovi navrhol, aby požiadal vládnucu Komunistickú stranu Číny, aby sieť sprístupnila svojim obyvateľom. Rovnako ho skritizoval aj hovorca ministerstva zahraničných vecí Jeff Liu. Prehlásil, že Musk „sa slepo podlieza Číne a ak jeho vyjadrenia vychádzajú z obchodných záujmov, nie sú hodné toho, aby ich niekto bral vážne a takúto rečník si nezaslúži rešpekt.“
Čínske čipy naberajú na sile
Čo sa týka čipových technológií, Čína sa usiluje o maximálnu samostatnosť. A ako bolo zmienené vyššie, postupne sa k tomuto cieľu približuje.
Nový procesor Loongson 3A6000 je určený výhradne pre čínsky trh s PC. Američanov rozhodne nenecháva kľudných, nakoľko ponúka celkom slušné parametre. Už v prvom náhľade sme mali možnosť spozorovať, že čip sa z hľadiska IPC dokázal vyrovnať najnovším desktopovým procesorom od spoločností Intel a AMD. Teraz máme k dispozícii ďalšie výsledky, ktoré dokazujú prvotriedne kapacity tohto čipu.
Pokiaľ ide o parametre, Loongson 3A6000 používa 4-jadrový dizajn (4C/8T) s maximálnou taktovacou frekvenciou 2,5 GHz. Opiera sa o architektúru Dragon 4. generácie, ktorá integruje jadrá LA664 s podporou 128-bitových rozšírených inštrukcií vektorového spracovania (LSX) a 256-bitových rozšírených inštrukcií vektorového spracovania (LASX).
Výkon čipu bol zmeraný vo viacerých benchmarkingových platformách. Testy SPEC CPU 2006 ukázalo že jednojadrový výkon sa v porovnaní s predošlou generáciou (3A5000) zvýšil o až 75 %. Vo výsledku mierne (o zhruba 12 %) zaostával za konkurenčným Core i3-10100 od Intelu, no zase spotreboval menej energie (42 W oproti 52 W).
Je však dôležité poznamenať, že Loongson 3A6000 bežal na taktovacej frekvencii 2,5 GHz, zatiaľ čo frekvencia Core i3-10100 dosahovala 4,3 GHz.
V prípade viacjadrového výkonu je medzigeneračné zlepšenie takmer 2-násobné. Tentokrát sú kapacity s Core i3-10100 takmer identické.
Aby boli porovnanie férovejšie, testeri sa rozhodli obmedziť Core i3-10100 a Core i5-14600K na taktovaciu frekvenciu 2,5 GHz. Za týchto podmienok dokázal čínsky čip hravo prekonať Core i3-10100, a to hneď o 40 %. Rýchlejší bol dokonca aj v porovnaní s Core i5-14600K, hoci len mierne.
Dá sa však povedať, že procesory od Intelu majú stále mierne navrch, keďže ich frekvencia sa dokáže vyšplhať vysoko nad 2,5 GHz.
Sme zvedaví, s čím nás ešte Čína prekvapí. Nemožno vylúčiť, že časom nájde riešenie, ako dvihnúť taktovaciu frekvenciu na vyššie úrovne. Ak sa tak stane, Intel má rozhodne veľmi dobrý dôvod na obavy, teda aspoň čo sa týka čínskeho trhu.
