Koncom minulého týždňa prišla Európska únia (EÚ) s dôležitým oznámením. Viaceré služby spoločnosti totiž zaradila na zoznam platforiem podliehajúcim pravidlám tzv. aktu o digitálnych trhoch (DMA). Týmito službami sú prehliadač Safari a obchod s aplikáciami App Store. Na zoznam však bol zaradený aj operačný systém iOS, píše MacRumors. V tomto článku sa dozvieš, čo tento krok zo strany EÚ znamená, a to ako pre Apple, tak aj pre európskych používateľov.
Prejsť na:
Nie je žiadnym tajomstvom, že Apple nie je vášnivým fanúšikom akýchkoľvek veľkých regulácií, ktoré ho nútia robiť niečo, s čím nesúhlasí. Má však smolu. Apple je stále len firma, a teda jeho právna moc neprekonáva právomoc výkonných orgánov EÚ.
Ak náhodou nevieš, akt o digitálnych trhoch možno v zjednodušenom podaní označiť za iniciatívu s cieľom obmedziť moc veľkých technologických firiem. Firmy, pri ktorých sa chce o takúto reguláciu usilovať, zaraďuje na zoznam tzv. gatekeepers. Dotknuté subjekty po zaradení na tento zoznam podliehajú viacerým kľúčovým pravidlám. No hoci ich je viacero, majú viac-menej jeden a ten istý účel, a to zamedziť im, aby uprednostňovali vlastné služby pred službami konkurentov.
Okrem toho sa týmto firmám zakazuje kombinovať osobné údaje používateľov naprieč viacerým službami a prikazuje umožniť používateľom čerpať aplikácie z iných, než ich oficiálnych platforiem.
Apple neuspel. Bude musieť umožniť sideloading
Apple veľmi dlho a tvrdo bojoval za to, aby v rámci jeho oficiálneho obchodu s aplikáciami (App Store) nemusel umožniť sideloading. Ako sme uviedli vyššie, sideloading označuje možnosť používateľov čerpať aplikácie pre svoje zariadenie z iných, než oficiálnych platforiem.
Konkurenčný Google túto možnosť ponúka. Používatelia OS Android môžu sťahovať aplikácie ako z oficiálneho obchodu Play Store, tak aj z obchodov tretích strán, akým je napríklad Amazon Appstore.
Apple odvolávajúc sa na bezpečnostné riziká sideloading neumožňoval. To sa ale po novom bude musieť zmeniť, keďže App Store a iOS teraz už oficiálne podliehajú pravidlám DMA. Samozrejme, nadšený z toho rozhodne nie je. „Sme naďalej veľmi znepokojení rizikami, ktoré DMA predstavuje pre našich používateľov z hľadiska ochrany súkromia a bezpečnosti údajov,“ uvádza Apple pre Bloomberg.
EÚ je nekompromisná, na varovania Apple neberie ohľad
Zoznam regulácií, ktorými sa Apple musí na území EÚ riadiť, sa postupne rozširuje. Teraz sú to obmedzenia DMA, predtým to bolo nariadenie bloku o jednoduchších opravách smartfónov či jednotnom nabíjacom štandarde.
Čo sa týka jednotného nabíjacieho štandardu, EÚ výrobcom smartfónov pôsobiacim na jej území prikazuje, aby do jesene budúceho roku presedlali na USB-C. Väčšina dotknutých subjektov ho používa už dlhšie, Apple však bol výnimkou. Dodnes vo svojich zariadeniach používa konektor Lightning. Na USB-C však údajne presedlá, a to už pri modeloch iPhone 15, ktoré predstaví zajtra, teda 12. septembra.
EÚ tvrdí, že uzákonenie jednotného nabíjacieho štandardu povedie k zlepšeniu hospodárskej súťaže, ako aj zníženiu množstva elektronického odpadu na skládkach. Apple vo svojej obhajobe proti tomuto nariadeniu uvádzal presný opak. Na jeho varovania však európske orgány nebrali a neberú ohľad. Či chce alebo nechce, ak chce pokračovať v predaji smartfónov na území EÚ, musí sa prispôsobiť.
Ako to vyzerá s iMessage?
Koncom minulého týždňa sme ťa prostredníctvom tohto článku informovali, že na nový zoznam DMA sa môže zaradiť aj služba iMessage. Tak sa zatiaľ nestalo. Apple v tom čase tvrdil, že iMessage pre zaradenie na zoznam nespĺňa stanovené podmienky.
Aby mohla byť konkrétna služba či firma zaradená na tento zoznam, musí buď dosahovať tržby aspoň 7,5 miliardy eur (v rámci EÚ) alebo vykazovať trhovú kapitalizáciu o výške aspoň 75 miliárd eur. Pri službách je taktiež podmienkou, aby mali aspoň 45 miliónov aktívnych používateľov mesačne.
Apple uviedol, že iMessage nepresahuje 45 miliónov aktívnych používateľov mesačne, hoci presný počet aktívnych používateľov neprezradil.
EÚ by ale rozhodne bola rada, keby bol opak pravdou. Aktívne sa má usilovať o zaradení čo najväčšieho počtu komunikačných aplikácií na zoznam služieb podliehajúcim novým pravidlám pre interoperabilitu. Očakáva sa, že tento zoznam predstavuje potrebné základy pre vznik jednotnej komunikačnej platformy, v rámci ktorej budú môcť používatelia vzájomne komunikovať s kýmkoľvek, a to bez ohľadu na to, akú aplikáciu používa druhá strana.
Prečo to EÚ robí?
Prístup EÚ k vplyvným technologickým firmám sa môže zdať prísny, no je k tomu dôvod. Orgány usilujú o obmedzenie týchto subjektov tak, aby ich aktivity neohrozovali zdravie a životaschopnosť hospodárskej súťaže. Rovnako usilujú o maximálnu ochranu spotrebiteľov.
Svoje vytýčené ciele berie naozaj vážne. Svedčia o tom aj následky, ktoré hrozia subjektom nedodržiavajúcim nové podmienky. Medzi ne patria predovšetkým vysoké pokuty a behavoriálne či štrukturálne opatrenia. Čo sa týka pokút, tie môžu dosahovať výšku až 10 % celosvetového obratu danej spoločnosti. Ak však bude k porušovaniu pravidiel dochádzať opakovane, uložená môže byť pokuta vo výške až 20 % celosvetového obratu.
