Znalosti Slovákov v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú na celkom chabej úrovni. Tvrdí to Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti vo svojom novom prieskume, ktorý sa týka bezpečnostného povedomia bežných ľudí v digitálnom priestore. Na Slovensku ide o historicky prvý prieskum tohto charakteru, píše portál euractiv.sk.
Z prieskumu vyplýva, že až 12,7 % Slovákov má v oblasti kyberbezpečnosti nulové znalosti. Približne 33,4 % uvádza, že ich znalosti sú pomerne slabé. Najväčšiu skupinu, konkrétne 45,1 %, tvoria ľudia, ktorí svoje znalosti v tomto smere hodnotia ako priemerné.
Výsledky ďalej uvádzajú, že iba 8,8 % Slovákov považuje svoje znalosti o kyberbezpečnosti za vysoké. Štedrejšie sa pritom hodnotili muži ako ženy (15 % oproti 3 %).
Kompetenčné centrum realizovalo tento prieskum v spolupráci s agentúrou AKO v apríli. Vzorka pozostávala z tisícky respondentov.
„Dlhšie neboli dostupné oficiálne štatistiky, ktoré by identifikovali používanie výdobytkov modernej digitálnej doby slovenskými domácnosťami. Rozhodli sme sa preto zmapovať aktuálnu situáciu a priniesť základné dáta o aktuálnom stave,“ hovorí Ivan Makatura, generálny riaditeľ KCCKB. Podľa neho ide o historicky prvý prieskum verejnej mienky s cieľom zistiť, aká je úroveň digitálnych zručností bežných ľudí na Slovensku.
Najčastejšie používame smartfóny
Čo sa týka používaných zariadení, obľúbenou voľbou Slovákov je smartfón s prístupom na internet (90,5 %). Až 22,8 % respondentov pritom uviedlo, že smartfón používajú viac ako 6 hodín denne, zatiaľ čo 22,2 % respondentov ho používa 3 až 6 hodín denne.
Medzi ďalšie často používané zariadenia patrí prenosný počítač (77 %), inteligentná TV (55,2 %) a tablet (51,4 %). Stolový počítač vlastní a používa menej ako polovica opýtaných, konkrétne 46 %. Inteligentné hodinky na zápästí nosí len 32,9 % respondentov.
Kontrola aktivity detí na internete je žalostná
Prieskum ďalej hovorí aj o kontrole aktivity detí na internete. Žiaľ, v tejto oblasti sú výsledky na zaplakanie. Aktivitu mladistvých do 18 rokov aktívne kontroluje len 22 % opýtaných. Približne 76,4 % respondentov uviedlo, že nepoužívajú žiadne kontrolné nástroje. 1,6 % opýtaných sa k otázke nevedelo vyjadriť.
Tí, ktorí aktivitu detí na internete kontrolujú, najčastejšie (42,3 %) volia obmedzenie času a aktivít, ktoré môže dieťa na internete vykonávať. Sledovanie aktivít, resp. monitorovací režim, uplatňuje 28,2 % opýtaných. Tretie miesto obsadila kombinácia týchto praktík (25,4 %).
Kyberbezpečnostným pojmom nerozumieme tak, ako by sme mali
Napokon prieskum analyzoval znalosti Slovákov v súvislosti s bežnými kyberbezpečnostnými pojmami. Respondenti najčastejšie rozumejú pojmom „spam“ (86 %), „trojan“ (51,5 %) a „cloud“ (51,1 %).
Slabšie povedomie majú Slováci pri pojmoch „autentifikácia“, „malvér“, „phishing“ a „eID“. Rozumie im iba 47,5 %, 44,5 %, 41,3 % a 28,1 % opýtaných.
Respondenti taktiež tvrdia, že najčastejšie ako zdroj na získavanie poznatkov o kyberbezpečnosti používajú internet (80,6 %). Druhým hlavným zdrojom sú priatelia a známi (31,7 %), tretím zase odborná literatúra (31,3 %).
