Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner.
TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
„Je to smutné a nie je čas na škodoradosť,“ povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca – iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.
S Rusmi spočiatku na Luna-25 spolupracovala aj ESA
ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci.
„Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní,“ povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom.
Prvá lunárna misia za 47 rokov
Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24. Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy.
Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.
