Energetická kríza je na pôde Európy úspešne zažehnaná, a to najmä vďaka zvýšenej produkcii obnoviteľnej energie v južných oblastiach regiónu. Teraz sa dozvedáme, že v poslednom období s energiami dokázalo hospodáriť aj Slovensko. V prvom polroku sa jej totiž viac vyprodukovalo, ako spotrebovalo, informuje DSL.sk na základe informácií SFPS a TASR.
Rozdiel medzi vyprodukovanou a spotrebovanou energiou pritom nie je zrovna malý. Taktiež stojí za zmienku, že Slovensko sa v tomto ohľade držalo v plusových číslach kontinuálne, teda každý jeden mesiac v uvedenom období. Štát tak v prvom polroku energiu výhradne exportoval, čo je veľmi dobrá správa.
Spotreba energie na Slovensku v prvom polroku medziročne klesla o 10,8 %, konkrétne zo 14,999 TWh na 13,395 TWh. K tomuto zníženiu prispelo viacero kľúčových faktorov, vrátane odstavenia pecí hlinikárne v Žiari nad Hronom, ktorá donedávna figurovala ako jeden z najväčších odoberateľov elektriny.
Množstvo vyrobenej energie pritom medziročne stúplo o viac ako 11 %, presnejšie na 14,510 TWh. V uplynulých mesiacoch sa nám teda podarilo pokryť celú spotrebu. Ak by ale spotreba medziročne neklesla, stále by sme boli v mínuse.
Čo sa týka rastu produkcie, za ten možno vo veľkej miere vďačiť postupnému otváraniu nových blokov v jadrovej elektrárni Mochovce. Aktuálne má pracovať už na 90 % plného výkonu, pričom do siete dodal už 0,65 TWh energie, čo je citeľné zvýšenie oproti prvému polroku, kedy do siete dodal 0,5 TWh energie.
Neprehliadnite
Slovensko prispieva k boju proti zmene klímy
Slovensko teda aktívne prispieva ku splneniu klimatických cieľov, ktoré stanovili rôzne európske ekologické dohody a normy. Odkázať možno predovšetkým na Parížsku dohodu z roku 2016, ktorej cieľom je udržať rast globálnej klímy pod úrovňou 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou.
Zatiaľ sa jej to však veľmi nedarí. V júli sme totiž zaznamenali doposiaľ najhorúcejší mesiac v histórii meraní. Priemerná denná teplota dosiahla 16,95 °C, čo je o 0,33 °C viac v porovnaní s dovtedajším najhorúcejším mesiacom. Tým bol júl v roku 2019.
Júl 2023 bol taktiež o 0,72 °C teplejší v porovnaní s priemerom júlových teplôt za obdobie medzi rokmi 1991 až 2020. Absolútne najhorúcejším dňom bol 6. júl 2023, kedy priemerná denná teplota dosiahla 17,08 °C.
Zmienený cieľ Parížskej dohody, čiže udržanie rastu globálnej teploty pod úrovňou 1,5 °C, sa nepodarilo splniť. Dohoda chcela rast teploty kontinuálne udržiavať pod touto hranicou po dobu celého tohto storočia (do roku 2100). Dosiahli sme ju však už v uplynulom mesiaci.
Samozrejme, Slovensko je veľmi malá krajina, takže sa na negatívnej klimatickej zmene podieľame len veľmi málo. Sú to krajiny, ako Čína a USA, ktoré potrebujú výrazne pretransformovať nielen svoj energetický sektor a znížiť tak objem emisií CO2.
