Tím vedcov pod vedením špecialistov z Leicesterskej univerzity prišiel na to, že gény, ktoré ľudia potrebujú na učenie, pamäť, agresivitu a ďalšie komplexné správanie, vznikli približne pred 650 miliónmi rokov.
Výskum zastrešoval doktor Robert Feud z Neurogenetickej skupiny na Katedre genetiky a biológie genómu. Poznatky boli publikované v prestížnom žurnále Nature Communications.
Gény ovládajú komplexné správanie
„O tom, že monoamíny, akými sú napríklad serotoním, dopamín a adrenalín, ktoré pôsobia v nervovom systéme ako neuromodulátory a zohrávajú úlohu v komplexnom správaní a funkciách, ako je učenie a pamäť, ako aj v procesoch ako spánok a kŕmenie, vieme už dávno,“ hovorí doktor Feud.
„Menej istý však bol pôvod génov potrebných na produkciu, detekciu a degradáciu týchto monoamínov. Pomocou výpočtových metód sme zrekonštruovali evolučnú históriu týchto génov a ukázali sme, že väčšina génov zapojených do produkcie, modulácie a príjmu monoamínov vznikla v kmeňovej skupine bilaterálií,“ dodal.
„Toto zistenie má hlboké dôsledky na evolučný pôvod komplexného správania, napríklad správania modulovaného monoamínmi, ktoré pozorujeme u ľudí a iných živočíchov,“ zakončil.
Bez génov by tu dnes nebolo toľko druhov živočíchov
Čo to ale znamená v hovorovej reči? Autori štúdie naznačujú, že nový spôsob modulácie neurónových obvodov mohol zohrať dôležitú úlohu v kambrickej explózii, ktorá sa prezýva ako Veľký tresk. Tá umožnila vnzik najväčšej divezifikácii života pre väčšinu hlavných dnes žijúcich skupín. Zabezpečila totiž flexibilitu neurónových obvodov na uľahčenie interakcie s prostredím.
„Tento objav otvorí nové dôležité výskumné cesty, ktoré objasnia pôvod komplexného správania a to, či tie isté neuróny modulujú odmenu, závislosť, agresiu, spánok a ďalšie,“ doplnil Feud.
