Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa do vesmíru dopracoval relatívne nedávno, no aj napriek tomu sa mu už podarilo zhotoviť hneď niekoľko zaujímavých objavov, pričom k niektorým z nich priložil aj fotografie. Teraz sa teleskop zameral na ďalšiu úlohu, vďaka čomu môže raz a navždy rozlúsknuť tú zapeklitú otázku, odkiaľ sa na našej planéte vzala voda.
Ako píše server Digital Trends, vedci pomaly prichádzajú tejto záhade na kĺb, a to práve vďaka Webbovmu teleskopu. Využili prístroj zvaný Near-Infrared Spectrograph, konkrétne na preskúmanie zloženia komét v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Vôbec po prvýkrát sa im tak podarilo získať dôkazy o prítomnosti vodnej pary v tejto oblasti.
Odpoveďou môžu byť kométy
Pri pohľade na kométu s názvom 238P/Read sa vedcom podarilo zbystriť náznaky vodnej pary, čo podporuje myšlienku, že práve zrážka s kométou mohla na Zem priniesť prvé vodné zdroje. Mnohé kométy pritom pochádzajú z ďalekého Oortovho oblaku, ktorý je ďaleko od Slnka, a teda na nich dokáže dlhšie prežiť vodný ľad.
Kométa 238P/Read sa aktuálne zdržiava v hlavnom páse asteroidov. Postupne sa približuje k Slnku, čo znamená, že rastúce teplo postupne mení ľad na vodnú paru. Tento proces je pritom jedným z hlavných faktorov, ktorý odlišuje kométy od asteroidov. Práve sublimácia, čiže premena látky z pevného skupenstva na plynné, totižto vytvára charakteristický „chvost“ komét.
Pre vedcov ide o dôležitý objav, nakoľko sa vďaka nemu dostávajú bližšie k vytvoreniu konečnej hypotézy o tom, ako sa na Zem dostala voda. „Náš svet je nasiaknutý vodou, prekypujúci životom a pokiaľ vieme, jedinečný vo vesmíre,“ hovorí vedkyňa Stefanie Milamová. „Pochopenie histórie distribúcie vody v slnečnej sústave nám pomôže pochopiť iné planetárne systémy a to, či by mohli byť na ceste k tomu, aby hostili planétu podobnej Zemi.“
„Vďaka pozorovaniam Webbovho teleskopu teraz môžeme dokázať, že vodný ľad z ranej slnečnej sústavy sa môže uschovávať v páse asteroidov,“ dodáva výskumník Michael Kelly.
Vedci však učinili aj jedno celkom nepochopiteľné zistenie. Výsledky pozorovania síce na kométe zistili prítomnosť vodnej pary, no nezistili prítomnosť oxidu uhličitého. Kométy totiž zvyčajne obsahujú okolo 10 % tohto plynu.
