Z používania umelej inteligencie vyplýva mnoho rizík. Problémom je, že odbremeňuje ľudí od potreby rozmýšľať, rozhodovať sa a byť tvorivými. Upozornil na to odborník na umelú inteligenciu Ivan Sekaj z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Vážny problém sa podľa neho črtá v školstve, kde četové boty a jazykové systémy produkujú výsledky za študentov. Okrem plagiátorstva, „toto všetko spôsobuje pozvoľnú degradáciu ľudského intelektu,“ uviedol pre TASR Sekaj. Nie je to podľa neho zatiaľ markantné, ale ak sa neurobia účinné opatrenia, bude to evidentné čoraz viac.
Umelá inteligencia ohrozuje súkromie
Riziko predstavuje aj ohrozenie súkromia. Podotkol, že každodenne ľudia zanechávajú za sebou elektronickú stopu. Napríklad keď platia elektronicky, četujú či posielajú maily a súbory. „Moderné algoritmy umelej inteligencie dokážu z týchto zdrojov vydolovať o nás viac znalostí, než toho o sebe vieme sami,“ doplnil odborník.
Upozornil, že niektoré krajiny používajú technológie umelej inteligencie na monitorovanie a až „riadenie“ ľudskej spoločnosti. Vedecký pokrok a samotná umelá inteligencia ohrozuje podľa Sekaja aj pracovné príležitosti. Profesie, ktoré v minulosti vykonávali ľudia, dnes robia stroje. Zároveň čoraz viac profesií v budúcnosti budú podľa neho lepšie a efektívnejšie vykonávať stroje.
„Môže ísť o manuálne aj intelektuálne činnosti, rutinné aj nerutinné, aj tvorivé a vedecké činnosti,“ podotkol odborník s tým, že niekto argumentuje, že vznikajú aj nové profesie. Tých je však podľa neho veľmi málo. „Bude potrebná istá reštrukturalizácia spoločnosti,“ doplnil.
Rozhodujú za nás stroje
Riziko súvisiace s výzvou na dočasné pozastavenie vývoja výkonných systémov umelej inteligencie je podľa neho skutočnosť, že mnohé rozhodovacie právomoci delegujeme strojom. „Stroje sa už dnes dokážu rozhodovať rýchlejšie, často kompetentnejšie a dokážu absorbovať obrovské množstvo znalostí a údajov,“ uviedol Sekaj. Upozornil, že v rukách ľudského manipulátora môžu napáchať veľké škody.
„Nevypočítateľné správanie môžeme očakávať aj od superinteligentných, autonómnych zbraní ako sú rakety, drony či ponorky,“ podotkol odborník. O použití umelej inteligencie tu podľa neho stále rozhoduje človek. „Avšak celá kontrola by sa nám mohla aj úplne vymknúť z rúk,“ doplnil.
Priblížil, že sa dlhodobo špekuluje, či stroje môžu mať svoje vlastné ciele nezávisle od vôle človeka, a teda aj v rozpore s jeho cieľmi a záujmami. „Zlé jazyky hovoria, že superinteligentný stroj s vedomím bude to posledné, čo človek vymyslí,“ spresnil Sekaj.
