Ochrana osobných údajov (GDPR) je téma, ktorá sa týka každého z nás. Je preto dôležité o nej diskutovať, a to aj na vládnej úrovni. Žiaľ, zdá sa, že slovenských politikov táto problematika nezaujíma tak, ako by mala. Hovorí to výročná Správa o stave ochrany osobných údajov za rok 2022, v ktorej Úrad na ochranu osobných údajov SR už druhý rok po sebe tvrdí, že je „pred kolapsom“ a nie je schopný si plniť svoje úlohy.
Podľa advokáta sú príčinou viaceré interné i externé faktory, ktoré súvisia najmä s tým, že regulátor už tretí rok funguje bez vedenia a smerovania.
Zmienená Správa sa do rúk Národnej rady SR dopracovala koncom apríla. Úrad v nej tvrdí, že už tri roky funguje bez predsedu a nachádza sa pred kolapsom. Upozorňuje aj na nízky počet zamestnancov a ich vysokú fluktuáciu, čo má vyplývať z preťaženosti. Taktiež tvrdí, že kvôli týmto problémom či nedostatkom si nie je schopný plniť svoje úlohy.
„V roku 2022 uložil Úrad 52 pokút v priemernej výške takmer 1 166 eur, spolu za približne 106 000 eur. Ak porovnáme stav s rokom 2015, teda pred prijatím GDPR, počet udelených pokút síce vzrástol, no ich priemerná výška klesla na historické minimum. Ukladáme príliš veľa nízkych pokút a máme príliš veľa nezmyselných konaní, ktoré Úrad zbytočne zaťažujú v riešení kľúčových tém,“ hovorí advokát Jakub Berthoty. Pre porovnanie prikladá výsledky francúzskeho úradu CNIL, ktorý v roku 2021 síce vybral len 18 pokút, no celkovo ich výška dosiahla 214 miliónov eur.
Nízke pokuty považuje za dôsledok preťaženia odboru správnych konaní, ktorý začal dávať nižšie pokuty, aby sa mu menej vecí vracalo cez rozklady a právne žaloby. Zároveň má ísť o dôsledok nešťastného vnútorného nastavenia Úradu. V skutočnosti mať 50 ľudí a rozpočet 1,7 milióna eur je predsa len situácia, ktorú len ťažko možno označiť ako „pred kolapsom“.
Kolaps má spôsobovať skutočnosť, že možno len tretina ľudí a rozpočtu ide do priameho posilnenia GDPR a aj to stroskotáva na administratívno-právnych prekážkach. „Náš Úrad by si mal vyberať zaujímavé prípady, ktoré by oblasť posúvali dopredu a nie byť obeťou stoviek nezmyselných návrhov, ktoré musí vybaviť. Na to je potrebné otvoriť zákon, zmeniť nastavenie Úradu a zároveň vymenovať predsedu, ktorý pozná Úrad, GDPR a má víziu. Bohužiaľ, bývalá vláda takého kandidáta vybrala, ale sabotoval ho jeden poslanec,“ hovorí Berthoty.
Slovensko znovu na chvoste EÚ
Jedným z hlavných pozitív v rámci činnosti Úradu v roku 2022 bolo, že sa spoločne s Úradom pre reguláciu podieľal na príprave spoločného usmernenia ku cookies. To je však podľa odborníkov žalostne málo.
„Trend je skôr opačný – rozpočet a personál týchto úradov rapídne rastie a tlačí na to aj Komisia EÚ. Pre porovnanie, český úrad má 2,5-krát viac zamestnancov a takmer 4-násobne vyšší rozpočet ako jeho slovenský náprotivok. Je to aj preto, lebo týmto úradom postupne pribúdajú do agendy nové predpisy a oblasti. Aj na Slovensko sa rúti možno 20 nových a obrovských regulácií EÚ, ktoré nebude možné aplikovať bez súčasnej aplikácie s GDPR a ePrivacy. Mal by postupne vznikať akýsi „super-úrad“, ktorý tieto témy dokáže pokryť,“ dodáva Berthoty.
Z odborného hľadiska má Úrad dostatočné predispozície na to, aby sa mohol stať zmieneným „super-úradom“. Na to však treba aj ochotu zo strany politikov, ktorá doposiaľ akosi chýbala. „Zostáva nám ale veľmi málo času a aj preto sme začali pracovať na koncepcii toho, čo by sme mali urobiť,“ uzatvára Berthoty s dodatkom, že táto koncepcia bude čoskoro zverejnená.
Zdroj: TS
