Prvého januára sme oslávili 30. výročie od vzniku Slovenskej republiky. Teraz je preto ideálny čas zaspomínať si na to, ako to tu fungovalo v minulosti. Zameriame sa na internet, bez ktorého si dnes nedokážeme predstaviť život, no pritom ho používame kratšie, než by ste si možno mysleli. Dozviete sa možno množstvo zaujímavostí, o ktorých ste doteraz nepočuli.
So vznikom internetu sa spája rok 1969, kedy vznikla počítačová sieť ARPANET. Tá sa dala považovať za predchodcu internetu. U nás sme sa dočkali až oveľa neskôr, konkrétne ešte v časoch Československa. V roku 1991 vzniklo združenie slovenskej akademickej obce SANET. Pár mesiacov na to, konkrétne 13. februára 1992, sa Československo prvýkrát pripojilo k internetu. Krátko na to vznikla prvá linka Banská Bystrica – Praha s prenosovou rýchlosťoou 9,6 kbit/s.
Prvá webová stránka či internetová kaviareň
Prvá webová stránka vznikla v roku 1994 v Banskej Bystrici. Vytvoril ju Ústav automatizácie a komunikácie a boli na nej uverejnené len nejaké položky a odkaz. O rok na to začali vznikať prvé internetové služby ako katalógy, freemailová služba či elektronický spravodajský portál. Dokonca aj slovenský denník SME funguje na internete už od roku 1994. V roku 1999 dokonca vytvorili prvé online oddelenie.
Internetové kaviarne boli v minulosti veľmi populárne. Prvá bola založená 1. augusta 1996 a opäť v Banskej Bystrici. O 12 dní na to vznikla aj v Košiciach. Pred ich vchodmi sa tvorili dlhé rady, pretože ľudia chceli zistiť, čo to ten internet je a ako funguje.
Kaviareň rýchlejšia ako internet v domácnosti
Internetové kaviarne boli populárne aj z toho hľadiska, že boli rýchlejšie než internet, ktorý ste si mohli kúpiť domov. Kaviarne používali technológiu ISDM s rýchlosťou 64 alebo 128 kbit/s. V domácnostiach sa dalo pripojiť prostredníctvom pevnej linky (Dial-up), no rýchlosť dosahovala len od 14,4 do 56 kbit/s.
Domáce surfovanie po internete ale bolo dosť drahé. Platilo sa za dobu pripojenia a počas silnej prevádzky (od 7:00 do 19:00) bola táto cena zhruba 63 korún za hodinu. V slabej prevádzke bola cena polovičná. Mesačne sa tak mohli nazbierať poriadne vysoké účty za telefón. Za jeden deň ste mohli minúť viac, než vás stojí v súčasnosti internet na mesiac.
Rýchlejšie a drahšie pripojenie
Okolo roku 2003 sa začalo používať DSL pripojenie. Namiesto doby pripojenia sa začalo platiť za spotrebu dát. Ak ste prekročili určenú hranicu (FUP limit), znížila sa rýchlosť internetu alebo vás čakal poplatok. DSL pripojenie s rýchlosťou 768 kbit/s stálo približne 3 500 korún mesačne, čo bolo v tej dobe naozaj veľa. Od roku 2010 začal stúpať aj počet pripojených domácností cez optické a koaxiálne siete.
Svoju éru zaznamenali aj mobilní operátori. Na začiatku tisícročia používali mobilný internet cez GPRS s rýchlosťou do 56 kbit/s, no neskôr prešli na štvornásobne rýchlejší EDGE. Cena za prenesený megabajt v roku 2005 sa pohybovala okolo 1,50 €. Od roku 2009 pribudlo pokrytie 3G sieťami a túto históriu si už určite pamätáte aj vy. Dnes sa operátori predbiehajú v tom, kto poskytne viac 5G pripojenia.
Život bez internetu si predstaviť nedokážeme, preto môžeme byť len radi, ako sa za posledných 30 rokov rozvinul a vylepšil. Ktovie, aká budúcnosť nás ešte čaká.
