Rakúska vláda sa v nedeľu dohodla so spoločnosťou Verbund na prestavbe rezervnej plynovej elektrárne tak, aby mohla vyrábať elektrinu z uhlia. Reagovala tak na možnú odvetu Ruska za sankcie zo strany Európskej únie (EÚ), ktoré by mohlo utiahnuť kohútik na vzácnom plyne a rope. Podobný krok v pondelok ohlásili aj ďalšie európske krajiny, informuje server Business Insider.
Ruský štátny podnik Gazprom od minulého týždňa znížil dodávky plynu cez plynovod Nord Stream smerujúci do Nemecka. Tento plyn následne ide aj do zvyšku Európy. Dodávky mal znížiť viac ako o polovicu, pričom sa odvolával na zablokovanie zariadení v Kanade v dôsledku vojny na Ukrajine.
Nemecký premiér Habeck a taliansky premiér Mario Draghi označili krok Gazpromu za „politicky motivovaný“, hoci Moskva trvá na tom, že ide o technikcý dôvod. „Máme plyn, je pripravený na dodávky, ale Európania musia vrátiť zariadenia, ktoré by mali byť opravené v rámci ich záväzkov,“ povedal v pondelok Dmitrij Peskov, hovorca Kremľu, podľa agentúry Reuters.
Obmedzenie dodávok pre Európu predstavuje značný problém, nakoľko blok získava až 40 % zemného plynu práve z Ruska.
Z tohto dôvodu sa začínajú viaceré krajiny obávať potenciálneho nedostatku energie, na čo reagujú rôznymi predbežnými opatreniami. Rakúsko spúšťa predtým odstavenú uhoľnú elektráreň. Teraz svoje plány objasňuje aj Holandsko, Dánsko a Taliansko.
Návrat k prídelom?
Holandsko plánuje upozorňovať verejnosť na prípadné nedostatky dodávok plynu. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa plyn bude rozdeľovať medzi obyvateľstvo v prípade skutočného nedostatku. Okrem toho zvažuje možnosť, že v prípade núdze prejde na energiu získavanú z uhoľných elektrární. Rovnaké plány má aj Taliansko či Nemecko.
Dánska energetická agentúra v tlačovej správe uviedla, že v prípade vyostrenia situácie bude plyn rozdeľovať na prídely a obmedzí zásoby pre niektorých priemyselných odberateľov, aby občania mohli cez tuhú zimu kúriť.
Taliansko zvažuje vyhlásenie stavu energetickej pohotovosti, keďže dodávky z Ruska pre energetického giganta Eni už šiesty deň po sebe nedosahovali požadovanú úroveň.
Obavy do budúcnosti
Nakoľko v Európe panuje leto, dopyt po zemnom plyne rastie. Rozhodnutie Ruska tak vyvoláva otázky, ako sa blok môže pripraviť na rozhodujúce zimné mesiace pri aktuálnej vysokej spotrebe.
Ako sme už uviedli vyššie, viaceré krajiny sa chcú s nedostatkom energie vysporiadať spustením uhoľných elektrární. Táto forma energie je však veľmi náročná na životné prostredie, pričom rozhodnutie dotknutých krajín ide v protismere záväzku čo najviac redukovať škodlivé emisie.
Záťaž pritom predstavuje aj pre peňaženky. Cena uhlia dodávaného do Európy sa tento rok zvýšila o 152 % v porovnaní so 75 % nárastom ceny plynu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že krajiny EÚ sa musia aj počas krízy naďalej sústrediť na obnoviteľné zdroje energie. „Musíme sa uistiť, že túto krízu využijeme na to, aby sme sa posunuli vpred, a nie na to, aby sme sa vrátili späť k špinavým fosílnym palivám,“ uviedla v pondelok von der Leyenová pre Financial Times.
