Domestikované psy zrejme žili v Strednej Amerike spolu s ľuďmi už pred 12 000 rokmi. Uvádza sa to v novej štúdii latinskoamerických vedcov, ktorí skúmali starší nález skameneliny čeľustnej kosti, o ktorej si dosiaľ bádatelia mysleli, že pochádza z kojota. Podľa posledných zistení by však mohlo ísť o pozostatky psa – a psy sa nikdy nevyskytujú bez ľudí. Informovala o tom v utorok agentúra AFP.
Archeológovia objavili túto kosť v roku 1978 v lokalite Nacaome na severovýchode Kostariky z obdobia vrchného pleistocénu. Počas vykopávok, ktoré sa začali v 90. rokoch 20. storočia, boli objavené okrem nej i pozostatky viacerých vyhynutých druhov, ako napríklad divokého koňa (druhu equus giganteus), glyptodonta (obrovského pásavca) či mastodonta (predchodcu súčasného slona).
„Považovali sme za veľmi zvláštne, že by bol kojot žil v pleistocéne, čo bolo pred 12 000 rokmi,“ povedal pre AFP kostarický vedec Guillermo Vargas. Kojoty totiž, ako vysvetlil, do Kostariky prišli až v modernom 20. storočí. „Keď sme začali skúmať fragmenty tej kosti, zbadali sme charakteristické znaky napovedajúce, že by mohlo ísť o psa,“ priblížil. Dodal, že ďalšie bádanie ukázalo, že išlo o „psa žijúceho s ľuďmi pred 12 000 rokmi v Kostarike„.
Hoci je kojot príbuzný druh zdomácneného psa, jeho čeľusť je odlišná a kojot má aj špicatejšie zuby. „Pes sa živí zvyškami ľudskej potravy a jeho zuby preto nie sú rozhodujúce pre jeho prežitie,“ uviedol Vargas.
Táto fosília sa momentálne nachádza v kostarickom národnom múzeu, avšak stanovenie novej identifikácie, ktorá potvrdí, že ide o psa, nie je možná bez potvrdenia relevantnou štúdiou vo vedeckom časopise.
Prvýkrát pred 15 000 rokmi
Ľudia zrejme do Ameriky prišli počas posledného glaciálu cez pevninský most, ktorým bol vtedy súčasný Beringov prieliv, zo Sibíri na Aljašku. „Prvé zdomácnené psy vstúpili na (americký) kontinent približne pred 15 000 rokmi spolu s obyvateľmi Ázie migrujúcimi cez Beringov prieliv,“ povedal Raúl Valadez, biológ a zooarcheológ pôsobiaci na Mexickej národnej autonómnej univerzite (UNAM). „Psy nikdy neboli bez ľudí,“ zdôraznil v telefonickom rozhovore pre AFP.
Prítomnosť ľudí na americkom kontinente v pleistocéne bola dosiaľ potvrdená v Mexiku, Čile i Patagónii, avšak zatiaľ ešte nikdy v Strednej Amerike. „Mohlo by ísť o najstaršieho psa na (svetadiele) Amerika,“ poznamenal Vargas. Dosiaľ najstaršie skamenené pozostatky psa, staré 10 150 rokov, sa našli na Aljaške.
„Tento objav by bol prvým dôkazom o prítomnosti ľudí v Kostarike už v omnoho skoršom období“, než sa v súčasnosti predpokladá,“ dodal. „Ukázalo by nám to, že existovali spoločnosti, ktoré dokázali chovať psy: mali nadbytok potravy a psy mali teda preto, že ich jednoducho chceli – nešlo o vojnové psy chované na to, aby páchali škody,“ uviedol zooarcheológ.
Podporu miestnym vedcov ponúkla Oxfordská univerzita. Je ochotná poskytnúť pomoc pri DNA testoch i pri určení veku organických zvyškov rádiokarbónovou datovacou metódou – s cieľom odhaliť viac genetických informácií o tomto náleze i o jeho veku.
