Prieskum NMS Market Research vypracovaný pre Inštitút moderného spotrebiteľa ukazuje, že pravdepodobne až každý štvrtý Slovák už zažil, že sa mu niekto nabúral do niektorého z jeho online účtov.
Kybernetický útok častejšie zažili mladší ľudia s nižším vzdelaním a ľudia s príjmom do 600 eur alebo naopak, cez 1330 eur mesačne. Tí, ktorí určite zažili kybernetický útok, majú častejšie skúsenosť s kybernetickou šikanou, krádežami peňazí z bankového účtu a zneužitím intímnych fotografií.
Približne dve tretiny respondentov pritom využíva iba základný typ ochrany dát odporúčaný výrobcom softvéru. Kybernetická bezpečnosť nie je témou len pre odborníkov. Subjektívne vyššiu mieru ohrozenia pociťujú už aj bežní slovenskí používatelia.
Slovensko ako malá krajina potrebuje prijímať riešenia voči kybernetickým hrozbám ideálne na úrovni Európskej únie, myslí si riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Michal Kardoš.
Vinník neznámy
Väčšina respondentov (87 %) sa zhoduje v názore, že by nevedeli vypátrať, kto stál za kybernetickým útokom namiereným proti nim. Ak mali respondenti zhodnotiť vývoj kybernetických hrozieb za posledný rok, až 30 % z nich sa cíti byť viac ohrozených.
Podľa Inštitútu moderného spotrebiteľa bude narastať potreba, prečo by sa mal kybernetickými hrozbami zaoberať nielen úzky kruh odborníkov, ale aj vlády, samosprávy, privátny sektor a takisto bežní používatelia.
Slovensko už dnes zavádza technológie ako inteligentné mestá (smart cities). Slovenské automobilky, ktoré sú motorom našej ekonomiky, sa venujú zavádzaniu konceptu Priemysel 4.0. Čaká nás tiež nástup trendu internetu vecí – Internet of Things (IoT), ktorý dodáva väčšiu mieru „inteligencie“ a dômyselnosti rôznym senzorom či monitorovacím prístrojom.
Hľadanie bezpečných riešení
S vyššie vymenovanými technológiami úzko súvisia aj nové mobilné telekomunikačné siete piatej generácie (5G). Podľa Michala Kardoša bude nástup 5G technológie znamenať, že mobilné siete zohrajú významnejšiu spoločenskú a ekonomickú úlohu. Samotná EÚ hovorí napríklad o oblastiach ako energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo či priemyselné riadiace systémy.
„Budeme zdieľať čoraz viac citlivých dát, čo znamená, že sa na nástup tejto technológie potrebujeme pripraviť aj z hľadiska IT bezpečnosti. Pre Slovensko ako malú krajinu je ideálne pracovať na príprave jednotných a transparentných kybernetických bezpečnostných štandardov na úrovni EÚ, s ekonomicky silnými krajinami ako Nemecko či Francúzsko. Mali by sme sa sústrediť na technologickú neutralitu, ktorá nám umožní v globalizovanom svete transparentne vybrať iba bezpečné riešenia,“ myslí si M. Kardoš.
Slovensko je vyspelou krajinou, ktorú čaká nástup nových a moderných technológií. „Sú zavádzané tu a teraz, neexistuje žiadne prechodné obdobie, a tak musíme takpovediac za pochodu myslieť aj na hrozby súvisiace s bezpečnosťou,“ uzavrel riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.
*NMS Market Research realizoval prieskum na vzorke 1 037 respondentov. Inštitút moderného spotrebiteľa o prieskume informoval v tlačovej správe.
